História vinárstva na Slovensku

Dôkaz o pestovaní a výrobe vína pochádza zo 7. až 6. storočia pred našim letopočtom. Archeológovia na vrchu Molpír pri Smoleniciach objavili najstarší nález siedmich vinohradnických nožov a hlinenú nádobu na víno. Teda prvými výrobcami vína boli Kelti. Po nich prichádzajú na toto územie Rimania a začína sa pestovať vinič hroznoplodý intenzívnejšie. Slovania pokračujú v pestovaní v Karpatskej kotline podľa ich tradícií.

Zo slovansko-avarských vojen je zachovaná správa o bulharskom cárovi Krumovi, ktorý dal vyplieniť všetky vinohrady. Z obdobia Veľkomoravskej ríše pochádzajú tri staroslovanské modlitby a to modlitba O sadení viníc, O zbieraní hrozna a Nad kvasiacim muštom. Najviac písomných dôkazov o intenzívnom pestovaní viniča pochádza z obdobia 9. až 11. storočia. V rokoch 1241-1242 prišlo k ničivému vpádu Tatárov, ktorí opäť zničili väčšinu vinohradov.

Po príchode kolonizátorov - Nemcov na západe a Talianov na území dnešnej Tokajskej oblasti - začalo pestovanie viniča znovu rozkvitať. Bratislava nadobudla pevné postavenie v obchode s vínom vďaka Dunajském obchodnej ceste. Vznikla tradícia platenia deviatkov, desiatkov, pozemkových daní z viníc a z produkcie mestám a panovníkom. Takéto hospodárstvo napomáhalo rozvoju remesiel. Mestá vďaka tomu získavali rôzne privilegia a slobody.

Do konca 15. storočia vznikajú vinohradnické cechy, právo výčapu a dedia sa zvyky pestovania a výroby vína. Veľmi silné postavenie mal rod Fuggerovcov, ktorí spolu s Thurzovcami vybudovali na Červenom Kameni pivnicu na výrobu a skladovanie vína.
Z 18. storočia pochádzajú záznamy o výrobe dezertných vín. Rýchlym lisovaným modrého hrozna vznikalo takzvané ryšavé víno. V Bratislave, Rači, Svätom Juri sa vyrábalo samotokové víno.

V 19. storočí sa výroba koncentruje hlavne v Bratislave. Veľmi nepriaznivé bolo 20. storočie. Viac ako 90 % vinohradov bolo zničených mrazmi, fyloxérou a hubovými chorobami. V roku 1948 dochádza k násilnému združovania a kolektivizácii.
V 50.-60. rokoch sa vinice zdvojnásobujú a dochádza k budovaniu obrovských spracovateľských kapacít v štátnych podnikoch. Dnešné vinárstvo využíva najmodernejšie technológie a produkuje akostné vína, hlavne prívlastkové.

Stručná charakteristika vinohradníckych oblasťí Slovenska

Malokarpatská vinohradnícka oblasť (motto: sviežosť, živosť…)
Juhozápadné svahy Malých Karpát predstavujú skutočnú perlu slovenského vinohradníctva. História vinohradníctva a vinárstva tu siaha skoro tritisíc rokov do minulosti a dlhé storočia to bol ďaleko najvýznamnejší vinohradnícky región Slovenska. Tento význam bol daný nielen veľmi priaznivými prírodnými podmienkami, ale aj relatívnou blízkosťou potencionálnych odbytíšť.

Nitrianska vinohradnícka oblasť (motto: bohatosť, zamat,…)
Predpokladá sa, že základy vinohradníctva v Nitre položili benediktíni zoborského kláštora niekedy v 9. storočí. Nitrianska vinohradnícka oblasť sa právom považuje za najrozmanitejšiu oblasť, s najväčším množstvom vzájomne odlišných, ale výrazne miestne špecifických viníc. Geografická poloha a vhodné zloženie pôd tríbečských vrchov a juhovýchodných svahov Považského Inovca vytvárajú najlepšie predpoklady k produkovaniu bohatých, odrodovo charakteristických kvalitných vín. Víno z tejto oblasťi má nepochybne svoju autenticitu.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť (motto: slnko, plnosť, výraz…)
Je to najteplejší kút západného Slovenska. Vinohrady sú tu vysadené hlavne na sprašových pahorkatinách. Oblasť poskytuje zrejme najvhodnejšie podmienky na pestovanie odrôd, ktoré potrebujú dlhšie vegetačné obdobie a poskytuje surovinu na výrobu vysokokvalitných červených vín, porovnateľných s veľkými vínami z ktoréhokoľvek kúta sveta.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť (motto: korenistosť, dlhosť…)
Rozmanitá vinohradnícka oblasť, ktorá sa tiahne juhom stredného Slovenka od Hontu až po Gemer, má vynikajúce pestovateľské podmienky a jedinečnú mikroklímu. Z agroturistického hľadiska jej svedčí aj prívlastok "malebná". Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasťi je z roku 1135, keď kráľ Belo II. Daroval 2 vinice pre benediktínsky kláštor v Bzovíku.

Východoslovenská vinohradnícka oblasť (motto: tajuplnosť, charakter…)
Podnebie sa tu vyznačuje výrazne vyšším stupňom kontinentality ako na západnom Slovensku, v dôsledku čoho tu má počasie stabilnejší charakter. Osobitné miesto si vydobyli vína, vyrobené z hrozna vinohradov vysadených na južných sopečných svahoch Vihorlatu. Vína sú odrodovo výrazné.

Slovenská Tokajská vinohradnícka oblasť (motto: zrelosť, imidž…)
Tokaj je jedinečný z titulu: 1. Prírodných podmienok (sopečné tufy, väčšinou dlhá suchá jeseň zabezpečená bariérou Zemplínskych vrchov brániacich dažďovým oblakom preniknúť na juhozápad). 2. Odrodového zloženia (Furmint, Lipovina, Muškát žltý) a 3. Technológie výroby ( dlhodobé zrenie v drevených sudoch). Tokajské výbery sú 3 až 6 putňové. Počet putní je daný množstvom cibéb zbieraných do košov s obsahom 25 kg (jedna putňa), ktoré sa zmiešajú so 135 litrami Tokajského samorodného suchého vína.

Kvalitatívne členenie slovenských vín
Hlavným kritériom nášho akostného systému, ktorý je tradičný pre stredoeurópske krajiny, je prirodzený obsah alkoholu alebo cukornatosť hrozna.

Akostné kategórie:
Stolové vína - vyrobené z hrozna obsahujúceho viac ako 13 kg cukru v 100 litroch muštu. Akostné vína - vyrobené z hrozna obsahujúceho viac ako 16 kg cukru v 100 litroch muštu. Vína s prívlastkom - vyrobené z hrozna obsahujúceho viac ako 19 kg cukru v 100 litroch muštu.

Podľa cukornatosti hrozna sa akostné víno s prívlastkom ďalej delí na podkategórie:

Kabinetné - prirodzený obsah cukru viac ako 19 kg/100 l muštu.
Neskorý zber - prirodzený obsah cukru viac ako 21 kg/100 l muštu.
Výber z hrozna - prirodzený obsah cukru viac ako 23 kg/100 l muštu.
Bobuľový výber - prirodzený obsah cukru viac ako 26 kg/100 l muštu.
Hrozienkový výber - prirodzený obsah cukru viac ako 28 kg/100 l muštu.
Cibébový výber - vyrobené iba z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon s cukornatosťou najmenej 28 °NM.
Ľadový zber - prirodzený obsah cukru viac ako 27 kg/100 l muštu, vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote mínus 7 °C a nižšej a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté.
Slamové víno - vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z tŕstia, prípadne sa nechá visieť na šnúrach minimálne 3 mesiace a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM.

V Seredi, 1. 2. 2008
Ing. Štefan Ailer, PhD.